Projektové stretnutie - Istanbul - Turecko
17. 10. 2011 – 21. 10 2011

Istanbul – mesto, ktoré vás uchváti svojou veľkosťou, svojou históriou, mesto na dvoch kontinentoch, mesto harmonického spolunažívania ľudí rôznych národností, rôznych náboženstiev, mesto, ktoré sa stalo v dňoch 17.10 – 21. 10. 2011 pre slovenskú „tureckú“ skupinu krátko domovom. Päť krásnych dní, naplnených priateľskými stretnutiami s učiteľmi a žiakmi z 9 krajín Európy (Es, Fr, Gr, Ma, Ne, Po, Sl, Šp, Ta) a s hostiteľskou krajinou, 5 dní naplnených dotykmi s tureckou históriou a kultúrou.
Deň prvý – prvé stretnutie s tureckými študentmi a riaditeľom Ataturk lissesi, p. N. Turanom na pôde školy. Úsmevy, stisky rúk a zvedavá otázka -Where are you from?- tureckých študentov a ostatných účastníkov stretnutia Comenius projektu. Who is Who? - na to slúžilo10 prezentácií o krajine a škole, niektoré smelšie, niektoré bojazlivejšie, v angličtine s akcentom rodného jazyka. Škola, učitelia, žiaci, triedy – na prvý pohľad rovnaké, no predsa rôzne. Slovenskí študenti zožali úspech, ich prezentácie a ich sprievodné komentáre zaujali prítomných, prijímajú pochvalné slová a gratulácie od nemeckých či španielskych učiteľov, od francúzskeho riaditeľa lýcea.
Doobeda pracovala hlava a jazyk, poobede nohy. Milo nás prekvapilo prijatie všetkých účastníkov Comenius projektu u starostu mestskej časti Istanbulu –Beyoglu. Pán starosta porozprával o dejinách mesta, dozvedeli sme sa, že Istanbul bolo mesto kultúry 2008. Obrovský Topkapi Palace dal zabrať všetkým účastníkom Comenius projektu.
Deň druhý – Ataturk lissesi, študenti sa zdravia už aj po mene a nasleduje 10 vystúpení o umelcoch - maliaroch daných krajín. Nestihneme si vydýchnuť na „Coffee break-u“ a ponárame sa do histórie, pozeráme na architektonické skvosty v prezentáciách 10 zúčastnených krajín a uvedomujeme si historickú spätosť niektorých krajín. Je chladno, prší, ale zohrieva nás priateľstvo a nádherný Dolmabalice Palas, miesto, kde bol konštituovaný prvý turecký parlament.
Fúka vietor, ale plavba po Bospore a výhľady na istanbulské pobrežia za to stoja. Ozýva sa smiech a spev študentov, čaká nás spoločná večera, hudba a tanec.
Deň tretí – spoznávame Tuna High School, opäť zvedavé pohľady a zvedavé otázky študentov, nádherný kultúrny program, ktorý uvádzali a pripravili študenti školy. Recitácia, spev, tanec moderný, ľudový. Temperamentná turecká hudba sa vkráda do žíl, nadšenie študentov vás zasiahne a javisko je odrazu plné. Prví vybehli Nemci, Francúzi a zrazu sme všetci spoločne súčasťou programu. Spev pokračuje aj počas obeda a jedáleň sa mení na koncertnú sieň. Spieva každý, kto vie, kto pozná “O,sole mio“, kto pozná Beatles. Poobedňajší program rozdelí študentov a učiteľov, študenti majú samostatný voľný program a učitelia pracovné stretnutie, na ktorom sa dohodnú konkrétne dátumy návštev jednotlivých škôl v tej ktorej krajine. Zladiť termíny je náročné, rôzne dátumy prázdnin, rôzne dátumy skúšok. Po dvoch hodinách rušnej komunikácie je výsledok v podobe harmonogramu stretnutí krajín Comenius projektu na svete.
Deň štvrtý - seminár o ochrane kultúrneho a duševného dedičstva nás nútil zamyslieť sa nad tým, kam kráča svet, zvlášť na pozadí udalostí v Lýbii, Iraku a pod. Prednáška tureckého herca a environmentalistu a vysokoškolského pedagóga Ediza Huna (absolventa organizátorskej školy)
znásobila návštevy veľkých istanbulských monumentov – Haga Sophie, Blue Mosque, či Istanbul archaeological museum, Turkish –Islamic art museum, kde sa nachádza nevyčísliteľné kultúrne dedičstvo.
Deň piaty – deň oficiálnej rozlúčky na dvore Ataturk lissesi. Slávnostný prejav pána riaditeľa N. Turana, záverečné vystúpenia jednotlivých krajín. Náš malý slovenský tím zožal úspech za pozdravy a poďakovanie v tureckom jazyku. Prajeme si, aby malý školský dvor sa stal celým svetom. Miešajú sa reči, ľudia, blýskajú fotoaparáty, vymieňajú sa adresy. Lúčime sa so študentmi Ataturk lissesi. Záverečnú kultúrnu bodku nám poskytlo Military Museum and Cultural Site Command. Plasticky zachytené dejiny Turecka a miesto štúdia Mustafa Kemala Ataturka nás presvedčilo o tom, ako veľmi sú Turci hrdí na svoju krajinu a jej dejiny. Je si z čoho brať príklad.
Program stretnutia je vyčerpaný, Turci nám ukázali okrem svojej histórie aj pohostinnosť, toleranciu. Obdivovali sme neúnavnú starostlivosť a organizačné schopnosti pána N.Turana.
Ostávajú nám krásne spomienky na školu, na Istanbul, na Turecko.

Gule gule Turky 
V. Rusinková      

Design & Code by Peter Šurina | © SZŠ Košice, Moyzesova 17 - 2oo7