Projektové stretnutie, Bitonto, Taliansko
22.10.2012 – 26.10.2012

Deň prvý:  Dňa 20. októbra 2012 sme vo večerných hodinách prileteli do mesta Bari, kde ma už na letisku čakala moja nová ,,rodinka“. Veľmi ma to prekvapilo, už na prvý pohľad som vedela , že sú to veľmi milí a pohostinní  ľudia.
Deň druhý:  Tento deň nám rodina pripravila program. Dopoludnia  sme išli do centra mesta Giovinazzo, kde sme bývali a kde sme sa prvýkrát stretli s ich talianskymi kamarátmi. Veľmi sa mi páčilo, ako sa s nami snažili komunikovať, každý bol zvedavý a mal na nás veľa otázok. Po obede sme išli na plavbu loďou, čo je pre mňa nezabudnuteľný zážitok . No a večer, po spoločnej večeri, sme sa dlho rozprávali o živote u nás a v Taliansku.
Deň tretí: Tu na sa to všetko začína, naše prvé stretnutie so študentmi z ďalších krajín. Najprv  sme si urobili prehliadku školy. Na prvý pohľad pekná škola, tá z tých modernejších. Príjemní profesori, aj niektorí žiaci, ktorí nás pekne privítali a pohostili tradičnými talianskymi špecialitami. Na večer nám pripravili program plný histórie mestečka Bitonto,  navštívili sme palác Gentile, palác Vulpano, vežu Angioino a krásnu katedrálu  z 13. storočia. Každá z týchto historických pamiatok mala v sebe niečo  zaujímavé. No a po hodinách chodenia a obdivovania sme všetci išli na spoločnú večeru.
Deň štvrtý: Tento deň bol pre mňa jeden z tých stresujúcich, pretože ma čakala moja prezentácia na tému Naši architekti. No ale predtým sme si deň spríjemnili návštevou zaujímavého hradu Castel del Monte.  Na obed sme sa vrátili naspäť domov,  obed  sme mali v rodinkách, talianske špeciality, dobroty, na ktorých som si veľmi pochutila. Poobede som už bola plná očakávania. A prišiel môj čas, „Slovakia“ bola na rade. Moja prezentácia bola o prvom slovenskom architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Všetko dobre dopadlo a deň  pokračoval ďalej. Večer nám spríjemnilo predstavenie tanečného súboru, ktorý v divadle predstavil  taliansky folklór, bolo to veľmi pekné, zábavné a zaujímavé.  Spoznávali sme ich tradície, ktoré sú iné ako u nás,  tance a melódie,  ľudia a tá radosť v ich očiach ...
Deň piaty: Ráno sme v skorých ranných hodinách boli už zase na nohách, navštívili sme  výrobný podnik  Divella, kde sa vyrábajú rôzne druhy cestovín, špagety a iné talianske  špeciality. Na vlastné oči sme videli, ako prebieha výroba, dokonca sme mohli niektoré aj ochutnať. Keď  sme odchádzali, každý z nás dostal balíček talianskeho pečiva a cestovín.  Na obed sme sa vrátili späť do školy, kde bol pre nás pripravený  „,bufet“.  Čo ma veľmi zarazilo, bola neslušnosť  talianskych študentov, ktorí nám, bohužiaľ, skoro nič nenechali. Nevadí, deň pokračoval ďalej. Keď sme úspešne zvládli aj druhú prezentáciu, obidve sme si vydýchli. No a večer sme sa zabávali spolu s talianskymi kamarátmi, ale aj s kamarátmi  z ostatných krajín  na diskotéke.
Deň šiesty: Tento deň bol tiež náročný, čakala nás dlhá cesta, hodiny chodenia  a poznávania.  Najprv  sme boli na prehliadku v jaskyni ,,Grotte di Castellana, čo bolo niečo neuveriteľné, nádherné.  Je naozaj úžasné vedieť a vidieť,  čo je príroda schopná vytvoriť. Táto jaskyňa bola dlhá 3 km. Ale stálo to zato vidieť každý kút. Potom sme sa presunuli do mestečka Alberobello,  kde sme obdivovali  Trulli, krásne kamenné domčeky,  kde  sú teraz obchodíky so suvenírmi. Potom sme sa boli pozrieť na pamätník  Domenica  Modunga, slávneho talianskeho speváka. Večer nás čakala ,,last dinner“, na ktorej sme sa všetci spoločne najedli, zatancovali si a jednotlivé krajiny si vymenili  darčeky .
Deň siedmy: Cesta vlakom do Bari, potom spoločný obed v Mc Donald´s, cesta späť domov a posledný  večer v spoločnosti  našich talianskych kamarátov.
Deň ôsmy : Moje posledné ráno , posledné prebúdzanie sa a posledné slová mojej talianskej rodiny:  “Good morning,  Martina !“ Moja posledná návšteva v škole, v ktorej som mala možnosť stráviť päť vyučovacích hodín s mojou kamarátkou a hostiteľkou Dianou v jej triede. Keď som prvýkrát vstúpila do triedy, pocítila som pohľady žiakov, trošku som sa hanbila, ale všetci boli milí,  zoznámili sa so mnou a pripravili mi miesto v lavici. Ich spôsob výučby je v mnohom odlišný od nášho. Oni majú 60 minútové hodiny, ich prestávka je len jedna a trvá 15 minút , čo ma dosť zarazilo. Tak som si posedela  na hodine matematiky, filozofie  a anglického jazyka , kde som mala možnosť zapojiť sa do diskusie a komunikovať. Bola som aj na hodine telocviku, ktorý je asi najobľúbenejším predmetom talianskych študentov. Pri odchode sme sa rozlúčili, popriali si všetko dobré a vrátili sa späť domov. Tam nás už čakal obed, pri ktorom  som si zase vychutnala taliansku kuchyňu.  Poobede sme išli do centra mesta, kde sme sa ešte raz stretli a rozlúčili s nemeckými  a  talianskymi  študentmi .  Potom nastala najsmutnejšia chvíľa,  rozlúčka s rodinou, ktorá sa o mňa celý týždeň  starala ako o vlastnú dcéru. Nikdy na nich nezabudnem a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme.

                                                                                                                Martina Kendová, III. ZL

Design & Code by Peter Šurina | © SZŠ Košice, Moyzesova 17 - 2oo7