Žiaci I. ročníka sa pri príležitosti Dňa Afriky (25.5.) zúčastnili aktivity Živá knižnica, ktorú pre nich pripravila mimovládna nezisková organizácia PDCS. Celú aktivitu viedla pani Ľuboslava Šefčíková. Živá knižnica - rozprávanie príbehov hostí z afrických krajín žijúcich na Slovensku, podporujúce rešpektovanie a prijímanie iných názorov a kultúr.
Dňa 29.5. 2019 sme sa zúčastnili akcie s názvom Živá knižnica, ktorá sa konala na školskom internáte. Živá knižnica funguje presne ako normálna knižnica. Čitateľ si môže knihu vypožičať na limitovaný čas a keď ju prečíta vráti ju na svoje miesto. V živej knižnici sú však namiesto kníh ľudia, ktorí sa s vami chcú podeliť o svoje životné príbehy.
Knihy, ktoré sme mali možnosť si vypočuť boli ľudia z rôznych afrických krajín ako napríklad Keňa alebo Etiópia. Ráno nás rozdelili do ôsmich skupín a po skupinách sme sa presúvali od jednej knihy k druhej. Každá skupina stihla navštíviť 5 kníh podľa presne navrhnutého plánu.
Prvá kniha, ktorú naša skupina navštívila, bol mladý muž pochádzajúci z Keni. Porozprával nám o svojej vlasti, zvykoch, tradičných jedlách a prečo sa rozhodol prísť na Slovensko. Nakoniec nám dal priestor na otázky, ktoré nás zaujímajú. Zaznel gong a my sme sa presunuli k ďalšej knihe. Zvyšné čítania sa niesli v podobnom duchu. Svoj príbeh nám rozpovedal muž z Etiópie, ktorý na Slovensku žije od svojich 10 rokov a založil si tu rodinu, mladá žena, ktorá na Slovensko prišla kvôli štúdiu, pán, ktorý tu na Slovensku vyučuje francúzštinu a nakoniec veľmi milý a vtipný muž, ktorý tu taktiež žije so svojou rodinou.
Na záver sme mali napísať, čo nové sme sa dozvedeli, mali sme možnosť nechať živým knihám odkaz a vyjadriť svoj názor, aké knihy by sme chceli stretnúť nabudúce. Tento program sa mi veľmi páčil a myslím si, že každý z nás si z toho niečo poučné odniesol.Katarína Jagáčová
Som rada, že som sa mohla spoznať a vypočuť si tak silné príbehy veľmi milých ľudí. Vysvetlili nám, ako to s ľuďmi v Afrike bolo kedysi a dnes, ako sa im tam žije a prečo prišli na Slovensko. Z ich rozprávania ma najviac zaujal Benson, ktorého humor mi je veľmi blízky. Dozvedela som sa od neho, čo je vlastne "africký čas", ako vyzerá taká tradičná svadba u nich doma, či Vianočná večera. Celý tento deň bol veľmi výnimočný a iný.
Tamara Alexovičová
Cieľom Živej knižnice bolo poukázať na to, že častokrát je Afrika v masmédiách vykreslená ako nevyspelá krajina so zaostalými obyvateľmi. Z fotografií, ktoré sme si mali možnosť pozrieť, sme aj v africkom meste videli vyspelé diaľnice a výškové budovy. Je možné, že nie všetky časti Afriky sú tak bohaté, ale ani to týmto mestám neuberá na význame.Vladimíra Geňová
Bolo to veľmi zaujímavé a nezvyčajné. Fascinovala ma metafora „knižnice“, kde sme si mohli s rešpektom a úctou požičať jednu zo živých kníh.
Bolo tam osem ľudí a ich jediným spoločným znakom bola rozdielnosť a odlišnosť. Boli tam muži i ženy, mladí aj starí. Mali rôzne jazyky, národnosti, ale aj pohľad na Slovensko. Jeden muž býval na Slovensku od svojich desiatich rokov a jeho slovenčina bola rovnaká ako naša. A však bol tam jeden muž, ktorý žil na Slovensku len veľmi krátko približne rok a tak sme sa ho snažili pochopiť pomocou lámanej angličtiny.Ema Blážová
Prednáška s názvom "Živá knižnica" bola pre mňa neuveriteľným zážitkom. Afrika nie je to, čo je v médiách, bola veta každého z nich. Zistila som viac o ich tradíciách, kmeňoch, jazykoch, jedle a naučila sa zopár afrických slovíčok. Boli nesmierne milí a zlatí svojím správaním k nám a svojou energiou. Od nich som sa naučila jedno, že nikdy sa netreba vzdávať a ísť si za svojimi snami.
Mária Biacovska