Výstava Face forward....into my home, ktorú sme mali možnosť navštíviť, sa konala v Tabačke. Videli sme fotografie a počuli príbehy ľudí, ku ktorým život nebol najmilší. Ženy či muži, každý z nich si prežil ťažkú situáciu v živote.. Museli opustiť svoju krajinu, svoj domov, dokonca svojich najbližších. Po tom všetkom sa každý z nich pokúsil postaviť na vlastné nohy.
Jeden z príbehov bol o chlapcovi menom Bryan zo Sýrie. Svoju krajinu opustil s bratom pre nepokoje a hlavne vojnu, ktorá pretrváva v ich krajine. Plavili sa v noci na člne. Bol december a vonku vládla tma a zima. Nič nebolo ľahké.
Veľmi sa mi zapáčilo, aký prístup k životu má Bryan. Snažil sa čo najskôr vrátiť späť k štúdiu a stále tvrdo pracuje na tom, aby z neho bol úspešný človek. Na Bryanovi sa mi páčili jeho ambície. Svet nevidí čierne aj napriek tomu, že v jeho živote nastala tma. Ambície, ciele, sny je to potrebné pre budovanie pevných základov v našom živote. Pozitívne slová Bryana posúvajú vpred. Pevne dúfa, že svoju matku ešte uvidí a splní jej sen. Verím, že z neho sa nakoniec stane úspešný človek.Stanislava Džavoronková, I.FL
Výstava Face forward....into my home sa mi veľmi páčila. Bola o emigrantoch a bola veľmi zaujímavo spracovaná. V jednej miestnosti bolo niekoľko fotografií ľudí - emigrantov. Títo ľudia boli rôzneho veku, pohlavia, rasy a národnosti. Vedľa týchto fotografií stál MP3 prehrávač so slúchadlami, pomocou ktorých sme počuli ich príbehy.
Rozprávali, prečo teraz nie sú vo svojej krajine, ale v Grécku. Jeden muž rozprával, že v jeho krajine je vojna a on nechcel bojovať. Jedna žena rozprávala, aké je to neisté byť utečencom a ako našla útočisko v umení. Ďalšia, že musela odísť z Tuniska, lebo tam nemohla byť slobodná žena.
Tieto fotografie boli pekne spracované a príbehy boli poučné a veľakrát aj smutné. Urobilo to na mňa veľký dojem .....Ema Blážová, I.FL
.....príbehy boli veľmi zaujímavé a miestami smutné, pretože v dnešnom svete by niečo také, ako je útek z domova pred vojnou, nemal existovať. Najviac ma zaujal príbeh, s ktorým sa s nami podelila Maya. Tak ako ja, aj ona miluje výtvarné umenie. Rada robí ručné práce a v budúcnosti by sa im chcela naplno venovať. Ja dúfam, že sa jej to tu v Európe podarí, keď vo svojej krajine nemala podmienky.
Súčasťou výstavy boli aj pohľadnice s portrétmi emigrantov. Na každej bol napísané meno, vek a krajiny, z ktorej emigroval. No najviac sa mi páčili ich myšlienky a výroky, ktoré napísali na pohľadnicu........boli zmysluplné, na zamyslenie.Tatiana Alexovičová, I.FL